Romana Juhásová, 21. februára 2014
V rámci seriálu Neviditeľní fotografi prinášame rozhovor s ďalším talentovaným dosiaľ amatérskym fotografom, ktorý nás oslovil svojou vytrvalosťou a ambicióznosťou. Oravčan Pavol Kulkovský má len 21 rokov, no vo svojej budúcnosti má jasno. So všetkými účastníkmi projektu zdieľa obrovskú lásku k fotografii, ktorej venuje každý svoj deň. Jeho snové emocionálne portréty unikajú realite, ako často krát aj on sám.
Ako ste sa dostali k fotografii?
K foteniu som sa dostal cez grafiku. Zo začiatku som si fotografie kupoval vo fotobankách a na nich som sa ako samouk priučil počítačovým úpravám, kolážam, montážam, retuši. Časom som pocítil potrebu svoju prácu zverejniť na internete a tak získať odozvu a najmä kritiku, od ktorej som očakával odpovede na otázku, čo robím zle a čo treba zlepšiť. K tomu som pochopiteľne potreboval vlastný základ. Začal som pracovať s digitálnym fotoaparátom a zbierať si vlastný materiál na úpravu fotografií. V tom období ma fotenie natoľko nadchlo, že som mojej vášni úplne prepadol a začal fotografiu stále viac študovať. Prešiel som si všetkými žánrami, od krajinky, cez makro, zátišie, portrét, reportáž. Po čase som pocítil, že mi najviac sedí práve portrét v exteriéri a taktiež montáže mojich autoportrétov. Na fotografiách ľudí ma fascinuje najmä tá schopnosť zachytiť emóciu, charakter a pocity, či už mňa samotného, alebo iných objektov. Výsledná fotografia musí mať hlavne atmosféru a odovzdávať divákom pocit – väčšinou majú moje práce rozprávkový nádych, pretože rád unikám z reality a materiálneho sveta. Od malička mám veľmi rád všetky nadprirodzené bytosti – elfov, trpaslíkov, víly a to sa aj odzrkadľuje na mojej tvorbe.
Čo robíte v civile? Ste študent?
Skončil som päťročnú strednú školu so zameraním kuchár – čašník, no momentálne sa aktívne venujem osobnej asistencii pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím a okrem toho samozrejme foteniu, najnovšie aj pre jednu modelingovú agentúru a tiež kaviareň. Fotografia ale naďalej zotrváva v rovine hobby a zároveň je aj mojou najväčšou vášňou a prostriedkom na vyjadrenie svojich pocitov. Pomocou fotografie môžem dať na papier svoje sny, pocity, túžby, myšlienky.
Máte rád rozprávky? Je vo Vás veľké dieťa?
Áno mám, vždy ma neskutočne fascinovali všetky veci, ktoré sa istým spôsobom vymykali z reality. Považujem sa za veľmi citlivého človeka a preto veľa vecí vnímam dušou a riešim ich vo svojom vnútri. Dávam prednosť duchovnému svetu pred tým materiálnym. Či je vo mne veľké dieťa? Z časti áno a teším sa tomu, pretože práve táto časť mňa mi pomáha aspoň na chvíľu sa odchýliť od každodenných problémov a starostí nás dospelých.
Niekedy sú Vaše modelky krehkými princeznami, inokedy zas silnými bojovníčkami, dokonca so super schopnosťami. Ako vnímate ženy?
Ženy vnímam ako veľmi krehké a nežné bytosti. Páči sa mi ich odvaha bojovať a tvrdo si ísť za svojím cieľom. Obdivujem ženy v tom, ako dokážu naraz zvládať rolu milujúcich manželiek, matiek, partneriek. Majú dar byť veľakrát o krok pred nami, mužmi. Rád vo svojej tvorbe využívam kontrasty a to vysvetľuje, prečo raz stvárnim ženu ako hrdinku či nadprirodzenú bytosť a inokedy zas ako nežnú a nedotknutú.
Určitá časť Vašej práce spočíva v digitálnych úpravách. Ako sa staviate k názorom, že retuš zabíja prirodzenú krásu?
Grafika ma strašne baví, nejde mi o to zachytiť realitu všeobecne, ale tú moju. To bez Photoshopu nejde, nedokážeme predsa docieliť, aby sa človek napríklad vznášal. Proti postprocesu nič nemám, spĺňa môj účel zvýraznenia emócií a dotvárania tej správnej atmosféry. Myslím si, že prirodzenú krásu nezabíjam, iba si ju trochu pretváram podľa vlastného vnímania a cítenia. Ale to je vec názoru a pohľadu, ako sa hovorí – sto ľudí, sto chutí.
Z Vášho portfólia výrazne vyčnieva séria fotografií starej dámy. Sú čienobiele, prirodzené, bez úprav.
Fotografie zobrazujú moju babičku, ku ktorej mám silný citový vzťah. Je pre mňa veľmi dôležitou osobou a som šťastný, že ju mám. Fotografie sú prirodzené, bez úprav, možno preto veľmi silné a emocionálne, pretože z tváre mojej starej mamy je čítať celý jej neľahký život. Snažil som sa zachytiť v jej očiach tú neskutočnú silu a vieru, ktorá z nej robí jedinečného a krásneho človeka. Nepochybujem o tom, že si zaslúži obdiv a preto som veľmi rád, že sa mi podarilo zachytiť kus jej vnútra na papier.
Vo Vašom portfóliu nájdeme niekoľko autoportrétov, ako vznikajú?
Samospúšťou (smiech). Často krát príde nápad na fotografiu spontánne, formuje ho moja momentálna nálada a pocity. Občas sa mi stáva, že sa mi snívajú veci, ktoré sa následne snažím zobraziť vo svojich prácach, alebo sa im aspoň čiastočne priblížiť.
Máte za sebou nejaké výstavy?
Mám za sebou dve výstavy. Jedna prebiehala neďaleko miesta, kde som vyrastal, na Orave, v rámci maturitnej skúšky. Druhá bola v jednej bratislavskej kaviarni, pre ktorú, ako som už spomínal, fotím i produkty. Momentálne bývam v Bratislave a tu aj pripravujem svoje ďalšiu výstavu.
Určite máte ako mladý začínajúci fotograf medzi profesionálmi vzory, ktoré Vás nepriamo „učia“.
Čo sa týka Slovenska a Čiech, ako vzory vnímam dvoch veľmi talentovaných mladých umelcov a v zahraničí je to najmä Anka Zhuravleva, Elena Vizerskaya a úžasná, nenapodobiteľná Katerina Plotnikova.
Na čom pracujete momentálne?
Už dlhšiu dobu chcem rozbehnúť fotenie pod vodou, ale asi nie som jediný, mám pocit, že je to v komunite fotografov súčasný boom. Napriek náročnosti verím, že sa mi to podarí a budem môcť zrealizovať môj ďalší veľký fotosen.
Ste samouk?
Áno, rád sa učím nové veci a keď sa pre niečo zapálim, venujem tomu všetok voľný čas a energiu, ktorú mám. Na fotografii ma baví hlavne tá nevyčerpateľnosť, stále sa dá učiť a skúšať niečo nové. Spoznávať nové štýly, pracovné postupy, experimentovať, hrať sa. Začínal som sa učiť z kníh, neskôr som prešiel na videotutoriály, vďaka ktorým som sa priučil znalostiam z postprodukcie a samotného photoshopu. Nedávno som absolvoval svoj vôbec prvý kurz v Light Garden Academy, ktorý mi taktiež dal veľa, hlavne čo sa týka oblasti fashion a reklamy.
Ako prebieha spolupráca s modelkami – nemodelkami? Preferujete dievčatá bez modelingových skúseností či profesionálky z agentúry?
Kontakt prebieha cez sociálne siete alebo cez známych. Koho preferujem? To záleží od toho, čo práve potrebujem a chcem. Pre prirodzené fotky, jednoduchý úsmev, sú pochopiteľne vhodnejšie prirodzené dievčatá a keď ide o zložitejšie fotenie, či už glamour alebo high fashion, tak volím skôr skúsené modelky.
Čo Vám fotografia dáva?
Dáva mi voľnosť a ponúka odpútanie sa od materiálneho sveta. Vďaka fotografii môžem ukázať ľudom svoju „realitu“ – nereálnu, bez akýchkoľvek zásad a pravidiel. Toto hobby mi pomáha riešiť vo mne otázky, pomáha mi „vyplaviť emócie na povrch papiera“. Je to vec, v ktorej som sa našiel a robí moje dni krajšími.
Kto je Vašim kritikom?
Ľudia okolo mňa. Niektorí všetko chvália a iní na rovinu vyslovia, čo si myslia. Mojim najväčším kritikom je moja najlepšia kamarátka Natália. Priznám sa, že kedysi som kritiku neprijímal pozitívne, ale časom som si uvedomil, ako veľmi dokáže posúvať a pomáhať, uvedomiť si chyby, ktoré autor občas prehliadne. Získavam ju aj na fórach a internetových stránkach, kde svoje výtvory publikujem a prezentujem.
Čo by ste si priali aby z tejto dosiaľ záľuby v budúcnosti vzišlo?
Želám si, aby ma to stále napĺňalo tak, ako doteraz a aby moja tvorba mala čo ľuďom ponúknuť. Veľmi by som sa tešil aj publikovaniu v módnych časopisoch. V poslednej dobe ma zaujala móda ako taká a taktiež profesionálna high end retouche, ktorej sa stále učím a zdokonaľujem sa v jej technikách.
Projekt realizuje Robert Vano Gallery v spolupráci s Webmagazin.sk
Uverejnili sme na: RVG, NF, WMG
Partneri sprievodných akcií: Art of Photography.eu, FUJIFILM Europe GmbH, Art Hotel Kaštieľ Tomášov
FOTOGALÉRIA
