logo

MARTIN BROJO: „Fotografia je hobby a chcem aby to tak zostalo“

Romana Juhásová, 7. novembra 2013

Java Printing

V seriáli Neviditeľní fotografi vám prinášame príbeh ďalšieho umelca – Martina Broja. Martinovou dominantnou témou je portrét. Unikátny projekt, ktorý spustil Webmagazin.sk v spolupráci s Robert Vano Gallery, vám predstavuje talentovaných slovenských a českých fotografov. Keďže je november mesiacom fotografie, tak sme sa rozhodli, že zaujímavé rozhovory s talentovanými umelcami budeme publikovať každý štvrtok po celý mesiac.

© Martin Brojo / Robert Vano Gallery

Nedávno si sa zúčastnil workshopu Daylight PORTRÉT s Robertom Vanom, kde nás tvoje výsledné fotografie veľmi zaujali. Čím podľa teba vystúpili z radu?

Možno tým, že sa snažím pracovať systematicky, nefotografujem náhodne. Navyše sa snažím získať s modelom kontakt a pracovať s emóciou a možno práve preto moje fotky vnímajú ľudia pozitívne.

V tvojom portfóliu dominujú štylizované portréty. Je to oblasť v ktorej vidíš svoje fotograficé pôsobenie?

Áno, portréty sú mi najbližšie a všetky sú štylizované. Potrebujem mať celé fotenie pod kontrolou a všetko musí zodpovedať mojej predstave o danej fotografii. Dokonca aj keď sa zameriam na oblasť športu, všetko si zinscenujem podľa seba. Osobne to tak rád robím a teším sa, keď výsledok vyzerá presne ako som si ho predstavoval.

© Martin Brojo / Robert Vano Gallery

Čo ťa fascinuje na práci s ľuďmi?

Fascinuje ma, keď sa mi z modela respektíve modelky podarí dostať emóciu. Myslím, že je badateľný rozdiel medzi portrétom, pri ktorom sa fotografovi podarí s objektom nadviazať kontakt a medzi záberom z diaľky, keď osoba ani nevie, že na ňu mieri objektív. Vždy sa snažím ísť čo najbližšie, ale aby som nenarušil osobnú zónu modela, aby sa vedel uvoľniť a aby naozaj spolupracoval a túžil mať dobrú fotku.

© Martin Brojo / Robert Vano Gallery

V civile vedieš rodinnú pekáreň, s ktorou sa viaže pekný príbeh…

S našou pekárňou to nebolo jednoduché. Založil ju môj starý otec v roku 1938 v Považskej Bystrici, neprešiel však dlhý čas kým bola znárodnená. Napriek tomu za ňu musel naďalej splácať pôžičku. Celý život tým trpel a nevedel si znárodnenie vysvetliť, veď piekol sám, len s jedným pomocníkom a nikdy nič zlé neurobil. Nemienil sa s tým zmieriť a odhodlane posielal listy štátnym predstaviteľom s prosbou o vrátenie podniku. Pred pádom komunizmu mu pekáreň vrátili, ale s Nežnou revolúciou prišla aj neistota, bolo to komplikované. Môj otec chcel po páde komunizmu začať podnikať, mal predstavu o obchode so športovými potrebami, lenže starý otec stále trval na pekárni. Otec nakoniec podľahol a rozhodol sa pre jej znovu otvorenie. Dedko sa toho dňa bohužiaľ nedožil, zomrel mesiac pred otvorením, ale s dobrým vedomím obnovy rodinnej tradície. Pustili sme sa do toho v 93. roku, so zachovaním pôvodnej technológie pečenia, pieklo sa na tzv. parničke. Podarilo sa nám vydražiť priestory v Spoločenskom dome v Považskej Bystrici, ktoré sme zrekonštruovali, vymenili niektoré zariadenia za novšie. Naďalej sa ale snažíme piecť tradične, nevyvolávame kvasenie chemickým procesom ale sami robíme kvások, ktorý zrie. Stále pečieme aj zemiakový chlieb podľa receptúry starého otca.

© Martin Brojo / Robert Vano Gallery

Ako si sa vôbec k fotografii dostal?

Výtvarné umenie ako také ma fascinovalo už od detstva, priviedla ma k nemu mama, ktorá pôsobila ako učiteľka výtvarnej výchovy. Kreslenie a maľovanie mi ale bohužiaľ až tak od ruky nešlo. Ako dieťa som si však rád listoval v rodinných albumoch a prezeral si fotografie, rovnako ma fascinovala nádhera a živé farby obrázkov v časopisoch. Postupne som začal chcieť od fotografie viac. Keďže som bol presvedčený, že úspech je v kvalitnom fotoaparáte, v osemnástich som sa rozhodol investovať do prvej zrkadlovky, bol to Canon EOS 500 na film, stále ho mám a občas z nostalgie s radosťou prevetrám. Čo sa týka techniky, sklamalo ma, že výsledky sa zázračne nezlepšili a boli veľmi podobné ako s kompaktným fotoaparátom. Keďže som v tej dobe nemal prístup k dôkladným informáciám o fotografii, na istú dobu som fotoaparát zavesil na klinec a venoval sa iným záľubám. Môj záujem sa obnovil s postupným príchodom digitálnej éry, kedy som sledoval rôznych kamarátov kupovať si fotoaparáty a zhotovovať kvalitné zábery, čo ma taktiež inšpirovalo ku kúpe. Medzičasom sa aj výrazne zväčšila dostupnosť materiálov na internete, začal som sa venovať samostatnému štúdiu fotografie. Rovnako sa rozšírila ponuka rôznych workshopov a rozhodol som sa, že nejaký navštívim. Takáto forma štúdia mi veľmi vyhovovala, bol som stále viac a viac hladný po informáciách.

© Martin Brojo / Robert Vano Gallery

Si pravidelným návštevníkom workshopov. Čo ti okrem základných informácii dávajú?

Veľmi ma baví portrét, tak som začal vyhľadávať takto zamerané prednášky. Po čase ma to však začalo nudiť, bolo to jednotvárne, pretože každý lektor mi ukázal v podstate to isté. Zvrat nastal, keď sa kamarátke podarilo v Žiline usporiadať stretnutie s výborným slovenským fotografom Martinom Vrabkom, ktorý ma veľmi oslovil tým, že okrem základov nám predviedol ukážkovú prácu s modelkou. Zrazu som sa začal na portrétnu fotografiu pozerať inak, ukázal mi možnosť systematicky pracovať s modelom a neponechať výsledok len na človeku pred objektívom. Workshopy navštevujem dodnes a baví ma nich aj to, že každý fotograf pristupuje k rovnakej problematike úplne svojsky a inak.

© Martin Brojo / Robert Vano Gallery

Predsedáš Fotoklubu Fénix v Považskej Bystrici, čo to obnáša?

Obnáša to kopec povinností, aj keď sa môžem spoľahnúť na pomoc od kolegov. Sme napríklad zapojení v celoslovenskej súťaži fotoklubov Petzvalov mapový okruh fotoklubov, s výberom súťažných fotografií je vždy na začiatku školského roka veľa práce. Snažíme sa taktiež organizovať súkromné workshopy pre členov klubu, aby sme sa všetci vzdelávali, posúvali sa a pritiahli nových členov, z ktorých môže vyrásť nová generácia fotografov. Organizujem i občasné fotokruhy, kde si navzájom kriticky komentujeme naše výtvory a poskytujeme názory. Ďalšou z príjemných povinností je organizovanie výstav, okrem iného.

“Mojím poslaním je piecť ľuďom chleba”
Vystavuješ aj svoje práce?

Samostatnú výstavu som mal doteraz len raz, potom to boli výstavy klubové. Naposledy sme organizovali projekt s titulom Štyri pohľady, v rámci ktorého sme sa prezentovali štyria členovia. Stretli sme sa, každý si priniesol jednu modelku a fotili sme v jeden čas, na rovnakom mieste, každý s rovnakými možnosťami a podmienkami. Výsledok bol však u každého iný a to je to zaujímavé, každý do fotenia vloží to svoje.

© Martin Brojo / Robert Vano Gallery

A čo je to tvoje?

Práve spomínané hľadanie emócie u modelky. Pri tomto projekte to bolo ale komplikované, keďže dievčatá boli veľmi mladé. Lepšie sa mi pracuje s ľuďmi, ktorí už majú čosi prežité, majú životné skúsenosti…

© Martin Brojo / Robert Vano Gallery

Kto sú ľudia na tvojich fotografiách?

Z veľkej časti moji známi, vyhovujú mi ľudia bez modelingových skúsenosti, ktorí nemajú nič nacvičené, môžem si ich modelovať. Profesionálna modelka vie kedy vyzerá dobre a kedy nie, podvedome sa bráni tomu, na čo nie je zvyknutá. Sú však vhodné ako objekty pre začínajúcich fotografov, keďže modelka vie ako sa zatváriť a fotograf sa môže sústrediť na iné veci ako výraz, kompozícia. Keď sa však fotograf vyvíja ďalej, začnú byť preňho často zaujímavejší amatéri, ako je tomu v mojom prípade. Vnímam to ako väčšiu výzvu urobiť dobrú fotku s amatérom.

© Martin Brojo / Robert Vano Gallery

Hľadáš inšpiráciu v tvorbe profesionálnych fotografov? Považuješ niekoho za vzor?

Mojim najväčším vzorom je Martin Vrabko, ktorý mi na workshope naozaj veľa dal. Vedia ma inšpirovať aj iní umelci, väčšinou však ide o konkrétne fotografie, systematicky nesledujem tvorbu rôznych fotografov. Obdivujem pána Vrabka, práve kvôli práci s modelom, ktorá ma oslovila.

Na amatéra si pomerne úspešný, držíš už zopár ocenení, občas fotíš aj na zákazku. Čo by si chcel v rámci fotografie dosiahnuť?

Nemám stanovený cieľ, robím to preto, lebo ma to baví. Nemám ambíciu zarábať si touto cestou, mojou obživou je rodinná pekáreň. Fotografia je hobby a chcem aby to tak zostalo. Možno sa aj bojím, že by som stratil slobodu. Keby som sa stal profesionálom, musel by som vyhovieť zákazníkovi a stratilo by sa mi čaro amatérskej fotografie. Teraz môžem zákazku kedykoľvek odmietnuť a nemusím sa obávať o obživu.

© Martin Brojo / Robert Vano Gallery

Čo ti fotografia dáva?

Dáva mi jednoducho radosť. Pristupujem k foteniu tak, že aj keď považujem za dôležité odísť s výborným výsledkom, nie je to ten jediný cieľ. Dôležité je, aby bol celý proces zážitkom s dobrou atmosférou a to veľmi prispieva k mojej radosti z fotenia.

rvg2 (1)-1

Projekt realizuje Robert Vano Gallery v spolupráci s Webmagazin.sk
Uverejnili sme na: RVG, NF, WMG 
Partneri sprievodných akcií: Art of Photography.eu, FUJIFILM Europe GmbH, Art Hotel Kaštieľ Tomášov

Martin Brojo sa narodil v Považskej Bystrici. Vyštudoval dopravnú priemyslovku a pracuje v rodinnej pekárni. Fotografovaniu sa venuje od svojich 29 rokov. Vo svojej tvorbe sa zameriava hlavne na portrétnu fotografiu.

FOTOGALÉRIA

SÚVISIACE ČLÁNKY
Filter by
Post Page
Neviditeľní fotografi archiv Petra Lukáčová
Sort by
  • Share