Romana Juhásová, 26. júna 2014
Unikátny projekt z dielne Robert Vano Gallery a Webmagazin.sk v dvojtýždenných intervaloch odkrýva “neviditeľnú” tvorbu talentovaných slovenských a českých fotografov. V tomto dieli seriálu porozpráva o svojej tvorbe mladý slovenský nadšenec surrealizmu, Michal Zahornacký.
V surrealizme ako umeleckom smere oslobodzujúcom myseľ a podvedomie sa našli predstavitelia najrôznejších odvetví umenia, vrátane fotografie. Kým spisovatelia a maliari vyjadrovali svoje myšlienky automatizovaným voľným prúdom, fotograf Michal Zahornacký vytvára starostlivo premyslené inscenácie. Verí, že i zdanlivo obyčajné každodenné situácie možno s trochou kreativity pretvoriť na umelecké dielo.
Michal, pred rokom ste dali v práci výpoveď a odvtedy venujete všetok čas fotografovaniu. Čo vás k tomu viedlo?
Vždy som mal potrebu vyjadriť svoju osobnosť. Dlho som to v sebe ignoroval a až pred troma rokmi, kedy som dostal prvý digitálny fotoaparát, som pochopil, že fotografia je na to ideálnym médiom. Prvé fotografie boli spontánne, ale postupom času som zistil, že s fotografiou sa dá experimentovať, najmä ak sa kombinuje s postprocesovými počítačovými úpravami.
Ako ste spomenuli, fotografiou vyjadrujete svoju osobnosť. Aká to je?
Som snílek, mierne uletený. Pravdepodobne práve preto mi je blízky surrealizmus. Imponuje mi svojou schopnosťou spojiť veci zdanlivo nespojiteľné. Slúži na zamyslenie, na vyvolanie emócie, ukáže človeku iný smer myslenia.
Momentálne fotografujete na profesionálnej úrovni. Čo to znamená a zahŕňa?
Najskôr som fotil popri zamestnaní, pracoval som ako konzultant v telekomunikačnej spoločnosti, čo mi nevyhovovalo. Bralo mi to čas a hlavne energiu. Tak som si povedal, keď som ešte mladý, skúsim sa presadiť v tom, čo ma naozaj napĺňa. Všetko, čo viem, som si naštudoval sám, pomocou tutoriálov dostupných na internete a myslím, že sa toho ešte veľa naučím.
Na akých projektoch pracujete?
Nedávno som ukončil môj prvý ucelený projekt s názvom Dream, sen. Túto kolekciu fotografií som mal možnosť aj vystavovať v rodnej Považskej Bystrici. Tvoria ju snové obrazy, úniky z reality do surrealizmu, dôležitú úlohu tu hrá postproces. Je to zhmotnenie mojich myšlienok, radostí, problémov. Nie je to však nič spontánne, postupoval som premyslene, až perfekcionisticky. Dopredu som si vytvoril skice a cielene vyberal modelov a modelky, ktorí mi do toho-ktorého konceptu dokonale sadli. Chcel som, aby inscenovanú situáciu určitým spôsobom prežili a stali sa jej súčasťou.
Zodpovedá výsledná fotografia starostlivo premyslenému nákresu?
Áno, ak mám určitú víziu, snažím sa ju zrealizovať čo najvernejšie.
Pustili ste sa po ukončení prvého projektu do niečoho nového?
Áno, začínam tvoriť projekt Alter Ego, ktorý bude odlišný. Teraz je však badateľný veľký boom surrealistickej fotografie, u nás i vo svete, preto ho v novom projekte kombinujem s módou, aby som sa aspoň trochu odlíšil. Ide teda o kombináciu módnej a konceptuálnej fotografie, pričom to nebudú klasické snímky, ktoré vídavame v módnych žurnáloch, ale ako mne vlastné, mierne uletené. Ústredným prvkom bude svetlo, ktoré nechám vyniknúť aj vďaka čiernobielemu zobrazeniu. Komunikujem so študentkami umeleckej školy v Považskej Bystrici, ktoré šijú šaty a požičiavajú mi ich na fotenie.
O koho alter egu je reč? O vašom?
Dá sa povedať, zobrazujem svoj druhý pohľad na najrozličnejšie témy. Bude tam prítomná móda, ktorá ma v poslednej dobe veľmi baví a preto ju chcem vložiť aj do fotografie. Fascinuje ma jej kombinovateľnosť s inými fotografickými smermi, témami.
Prečo ste sa rozhodli len pre čiernobiele fotografie?
Pre mňa je čiernobiela fotografia celkovo viac pocitová, farba ma odpútava od emócie. Z môjho pohľadu to nie je to čistá emócia, ako pri čiernobielej fotke.
Inšpirovali ste sa ako samouk aj u iných, skúsenejších umelcov?
Keď som začínal fotografovať, všimol som si tvorbu Martina Stránku a vďaka nej som zistil, že s fotografiou sa dá krásne experimentovať a dajú sa do nej vložiť pocity fotografa. Bol pre mňa veľkou inšpiráciou. Postupom času som začal objavovať aj iných výborných fotografov ako Martin Vrabko, zo zahraničných ma zaujali Brooke Shaden a Anka Zhuravleva.
Čo vás okrem iných fotografií dokáže inšpirovať?
Každodenný život. Verím, že všetko okolo nás sa dá chápať trochu inak, s nadhľadom umelca. Nevyčerpateľnou studnicou inšpirácie sú ľudia samotní, ich príbehy, ktoré rád počúvam. Baví ma komunikácia, ktorá je často oveľa dôležitejšia ako samotné štylizovanie.
Ste členom fotoklubu v Považskej Bystrici. Čo takéto členstvo obnáša?
Považskobystrický fotoklub Fénix je pomerne aktívny a početný a napriek tomu, že každý sa zaoberáme svojou špecifickou témou a máme svoj vlastný štýl, vieme nájsť spoločnú reč a vzájomne si fotografie objektívne ohodnotiť. Navyše, plánujeme výstavy a rôzne workshopy. Sme jednoducho dobrá partia ľudí, ktorá sa rozpráva o fotografii.
Keďže nefotografujete len zo záľuby, ale „na plný úväzok“ a venujete tomu všetok čas, pravdepodobne sa túžite posúvať. Ako vidíte svoju budúcnosť vo fotografii?
Ciele sú veľké. Predstavujem si produkcie, s početným tímom ľudí okolo seba, bavilo by ma pracovať pre prestížne módne magazíny. Dostať svoju kreativitu do širšieho povedomia a postupom času sa zviditeľniť v zahraničí. Snažím sa k nim priblížiť každodennou prácou na vlastných, dúfam originálnych projektoch.
Projekt realizuje Robert Vano Gallery v spolupráci s Webmagazin.sk
Uverejnili sme na: RVG, NF, WMG
Partneri sprievodných akcií: Art of Photography.eu, FUJIFILM Europe GmbH, Art Hotel Kaštieľ Tomášov
FOTOGALÉRIA
